Akosi prirodzene som do 13-tich rokov odmietala jesť všetky druhy mäsa, aj výrobky z nich. Samozrejme som dovtedy nemala žiadne problémy s hmotnosťou, spánkom, sebavedomím, ani ničím iným …
Zlom nastal vpuberte, kedy si telo zažiadalo asi viac živín, tak mi mama postupne naordinovala zjesť aspoň párkrát v týždni kuracie mäso. Začala som jesť mäso, ubehol rok a pri nástupe do 8. ročníka základnej školy mi pri vážení telocvikárka pred spolužiakmi na plnú hubu povedala, že musím aspoň 4 kg schudnúť. Ponížilo ma to natoľko, že som ešte v ten deň začala držať diétu..
O 4 roky neskôr mi už bežne do zdravotných záznamov písali „bulimia nervosa“.. Prepískla som to.. Namiesto zdravého postupného vylučovania nezdravých , tučných a prázdnych potravín som začala jedlo nenávidieť a milovať zároveň. Nastal dlhoročný kolotoč extrémnych diét, prejedania sa, cvičenia do úmoru a všetkého ostatného, čo s bulímiou súvisí…Proste veľmi dlhé a smutné obdobie môjho života.
Keď som nedávno oslávila okrúhle narodeniny, povedala som si: „a dosť!“. Nechcem predsa celý život tráviť premýšľaním nad tým, čo som mala overené, len som nemala guráž pustiť sa do toho. Vedela som, že mi je najlepšie a že sa cítim najľahšie a najzdravšie vtedy, keď jem pestro, zdravo a pravidelne. Mala som na sebe odskúšané všetko –od hladoviek, cez ryžové, jogurtové, vysokobielkovinové mäsové, zónové a ešte neviem aké diéty… Nič. Proste nič na mňa nezaberalo, len ma to oberalo o peniaze, čas, nervy a energiu. Neustále som bola unavená, podráždená, trpela som nespavosťou, depresiami, úzkosťou, migrénou, zápchou, nafukovaním, alergiami, výkyvmi krvného tlaku… A aby som vám pripomenula, bavíme sa stále o mne – o 25-ročnej mladej žene…Bola som stratená ako malé dieťa v lese. Ale kdesi v podvedomí som vedela, ktorá cesta vedie do cieľa.
V prvom rade som strašne túžila raz a navždy nadobudnúť a zachovať si pevné zdravie. To definitívne rozhodlo. Zo dňa na deň som prestala jesť cukor, ktorým som bola priam posadnutá. Mäso, ktoré vo mne vyvolávalo priam vražedné chute na ďalšie a ďalšie mäsá, som takisto úplne prestala jesť. Každou postupne vylučovanou potravinou som však viac a viac študovala, čím sa dá nahradiť, aby telo dostávalo všetky potrebné živiny. Syry som milovala, ale takisto som po nich mala pocit šialenstva…Vlastne okrem čerstvej zeleniny, ovocia, orechov, sóje, rôznych semiačok, orechov a pod., mám ten pocit pomaly zo všetkých tých upravovaných, pasterizovaných, konzervovaných, fritovaných, grilovaných, ochutených, prifarbovaných a o statných „mŕtvych“ potravín a polotovarov.
Každý deň prekvapujem samú seba objavovaním úžasných druhov zeleniny, ovocia, orechov, obilnín, semiačok a korenia o ktorých som predtým ani nepočula. Začínam si užívať každé jedno sústo, ktoré s vďakou a radosťou môžem prežuť, užívam si ten nový pocit ľahkosti po jedle, pravidelného navštevovania WC, pocit víťazstva nad sebou samou, že aj v dnešnej „McDonaldovej“ dobe, dobe samých „take away“ jedál, donášiek pizze a xxl jedál, ktoré vám prinesú až do domu aj o tretej ráno, som v sebe našla silu vrátiť sa späť v tomu najprirodzenejšiemu – k prírode.